Slovak defender a právo na odpor.

Teraz nie je čas sa schovať a čakať, že sa všetko napraví samo, náš svet už nikdy nebude taký ako bol. Tak či onak bude úplne rozdielny. Ale ako ten svet bude vyzerať je hlavne na tebe a na mne, o nás, o nás ako celku ....

Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v  ústave Slovenskej republiky , ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. V zmysle zákona 460/1992 Zb. (Ústava Slovenskej republiky) Čl. 32 

Vzhľadom k tomu, že my občania SR sme boli  okradnutí o obrovský majetok, bolo nám klamané a je nám klamané, politika médiá a ustavní činiteľia nám vyslovene predhadzujú omáčky ohľadom Covid 19, ohľadom Ruskej operácie na Ukrajine a  o mŕtvych v dôsledku očkovania, už ani nemôže byť reč, táto fašistická vláda nás ženie do vojny proti Ruským bratom .Takže ak nám boja schopným chlapom príde povolávací rozkaz, tak  my občania SR sa postavíme tejto vláde na odpor a budeme mať na to plné  právo v zmysle Ústavy SR, čl. 2, vziať späť delegovanú moc v štáte a to v zmysle  čl. , 32...!!! Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.
Ak sa štátna zastupiteľská moc postaví primárnym nositeľom moci na odpor, majú občania právo použitia sily v takej miere, aby dosiahli svoj ciel...!!! A ak štátna moc použije proti občanom silu, musí si byť každý vedomý, že sa za zneužitie právomoci bude zodpovedať...!!!
čl26 (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
čl. 12 (4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody zaručené Ústavou SR !
Občianska neposlušnosť a právo na odpor majú svoje veľmi významné miesto v repertoári demokracie. Umožňujú, v krajnom prípade, zabrániť nielen tyranií väčšiny, ale tiež akejkoľvek systémovej nespravodlivosti. Obracajú sa pri tom na prirodzené právo a tiež ideu, že ak sa deje neprávosť, nie je potrebné, aby menšina čakala na to, kým si to uvedomí väčšina. S nedávnym štrajkom autodopravcov a lekárov je možné, že táto otázka nebude iba čisto akademickou debatou.
Samotné právo na odpor je zakotvené v Ústave SR, podľa článku 32: "Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.".
Z dikcie vyplýva, že sa jedná o základné ľudské práva uvedené v článkoch 14-25, teda pod túto ochranu formálne nespadajú (na rozdiel od českej republiky, ktorá si ponechala Listinu práv z pôvodnej Ústavy ČSFR) napríklad politické práva. Zaujímavosťou je, že v Listine základných práv a slobôd (ktorá bola súčasťou Ústavy ČSFR) sa toto uznesenie objavilo na návrh SNR a ČNR s ním pôvodne nepočítala. Treba tiež uviesť, že právo na odpor môžu na území SR v krajnom prípade uplatniť iba občania SR.
Právo na odpor má za cieľ odvrátenie útoku smerujúceho proti samotným základom demokratického poriadku, ktoré sú založené na rešpektovaní ľudských práv. Ako podotýka Thoreau "každý človek uznáva právo na revolúciu, teda právo odoprieť poslušnosť a postaviť sa proti vláde, keď sa jej tyrania a neužitočnosť stanú neznesiteľné." Dá sa povedať, že samotný vznik Rímskej ríše bol obrazne povedané podmienený právom na odpor proti poslednému kráľovi Tarquiniovi Suberbovi (ako na to upozorňuje Cicero).
V súčasnej dobe je otázka občianskej neposlušnosti všeobecne veľmi aktuálna. Jej zástancovia upozorňujú na nedostatočnosť klasických obranných mechanizmov demokracie tvárou k nových javom - technológiám (napr. genetické inžinierstvo či nanotechnológie), systémom masového ničenia (NBC weapons), sociálnemu a ekologickému inžinierstvu, korporativizmu (prakticky nulová možnosť kontroly veľkých korporácií - príkladom v strednej Európe môže byť ČEZ) a napríklad aj byrokrativizmu a etatizmu EÚ. Každopádne si treba uvedomiť, že právo na odpor a občianska neposlušnosť sú integrálnou súčasťou demokracie a sú veľmi dôležitou pákou na jej ochranu. Dá sa povedať, že je to posledná možnosť na jej záchranu


Posúďte sami .......


Môj dedo bol partizán a bojoval v SNP za slobodu Slovenského národa za slobodu svojej rodiny, vravieval mi vnuk môj ak máš chleba, je všetko čo ti treba, beda ak chceš viac, veď viac ti netreba.


 1. Ťažké časy na nás prišli, odchádzam a deťom mávam, letmý bozk manželke do vlasov vtisol som keď ma brali, posledný pohlaď mojím malým anjelom dávam. Bojovať za vlasť, za slobodu pre ľudí, za moju rodinu idem, zahyniem a možno, len možno prežijem. 

2. Uniforma, zbraň a chlad bez nežnej ruky mojej ženy, veselé úsmevy drobcov mojich, pomyslieť ako teraz trpia, plačú a v strachu, vyberám list z ťažkého vaku. Zlosť a žiaľ so mnou lomcuje, horké slzy tečú po lícach, deti bez vzdelania, radosti sa túlia v pivniciach, nemožno si ísť nakúpiť obživu, žijú len z dobytka nepripravené na tuhú zimu. 

3. Gestapo celú našu krajinu si zotročí, berú hydinu, statky a všetko čo im padne do tých lakomých očí, bratia moji v baniach drú jak kone, bijú ich, smejú sa, môj drahý otec tam pomrel. Strach a len strach vládne teraz v ľuďoch, v mojej žene však pocit nádeje nezomrel, doma sú a modlia sa za mňa, aby som neskončil v rukách pána. 

 4. V chladnej noci, tmavej ako uhoľ, zobudil nás krik, "Pozor! Vonku nastúpiť! Zbrane pripraviť, do boja sa ide, Každá pomocná ruka sa nám zíde !" Tábor náš sa zmenil na zhon, rýchlo zvon odbíja, berú nás von. Príkazy jasné rozdané boli. Kráčame rýchlo, v ruke puška, za nami hrmí delo. 

5. Idem kráčam, zrazu šum, pri lesoch blízko pri Hranovnici na strane druhej sa hemžia protivníci, zrazu rana z dela, cítiť pušný prach, z pušiek rany, na zemi priatelia popadaní, strieľam, bijem sa a kryjem sa za mŕtve telá, rana ohlušujúca z dela, na zem padám a počujem len pišťanie, z uší sa mi krv leje, pokúšam sa vstať. Pravé ucho uvoľnilo sa, tak kráčam rýchlo do lesa, zabúdajúc na to že som polohluchý. 

6. Žijem ešte, moja družina sa zmenšuje, mierim puškou na svoje terče. "Normálne je zabiť človeka, ktorý na tom je tak ako ja, dovlečený nasilu do boja?!" Zahnať myšlienky nedarí sa mi, zavriem oči, stískam spúšť, "Bože môj, prosím, len mi odpusť!! 

7. Vysilení priatelia, všade krv a nárek, odnášajú zranených do táborov, ostatný pokračujú v nemilosrdných bojoch, myslím na to že to vzdám, potom však vidím mojej ženy tvár, silu nazbieram a strieľam, bojujem a nevzdávam sa, pre svoju rodinu, nech ma aj zabijú, len nech lepší život im dám. 

8. Výstrel, padám, najprv nič a potom bolesť, držím si miesto, krv sa leje, vidím že už so mnou zle je. Beží ku mne známa tvár, niečo mi vraví ale nevnímam, upadám do spánku. "Sklamal som, alebo nie ?" pýtam sa, keď sa preberám, na tom istom mieste ležím sám a nado mnou čupí priateľ. "Nesklamal, vyhrali sme!" 

Zdroj: Szpb.sk