Prežiťie v divokej prírode

Už od dlho sa venujem problematike prežitie vo voľnej alebo ak chcete divokej prírode, aj keď by som sa skôr prikláňala k názoru, že v SR divoká, neprístupná príroda takmer neexistuje.
Postupne som dospel k názoru, ( a myslím že nie len ja ) že len málo ľudí z našej technickej civilizácie je schopné poradiť si aj v jednoduchých životných situáciách, keď sa v prírode jednoducho stratí.
V týchto pár riadkoch by som chcel túto situáciu aspoň trochu zvrátiť. Informácie v nej uvedené Vás môžu, ak budete chcieť, pripraviť na ťažké situácie.
Nie je účelom z vás urobiť Johna Ramba, popr. iné hrdinov z akčných filmov.
Je to veľký rozdiel, pozerať sa v televízii na nejaký seriál alebo film a skutočnou situáciou, ktorú prežívate. Po každej bitke je veľa generálov, ktorí si vedia rady v prípade, že svojim objemným zadkom sedí v pohodlnom kresle v klimatizovanej kancelárii, ako sa mal, ten ktorý jednotlivec rozhodnúť a čo robiť.
Veta "Ja by som to vedel lepšie" je nezmyselná, pretože nikto z nás nie je dobre pripravený na žiadnu situáciu, keď ide o život, jednoducho preto, že nie sme schopní predvídať, čo všetko náš môže stretnúť.
Život pred vás môže postaviť aj veľmi ťažké rozhodnutia a niekedy ak ide o survival aj veľmi kruté rozhodnutie. Záleží len na vás.
V tejto súvislosti by som rád uviedol pekný príklad.
Predstavte si že ste pilot lietadla, máte veľa hodín na simulátore a mnoho hodín preletených. Napriek tomu sa ľahko môžete dostať do situácie, kedy s lietadlo havaruje.
Je to preto, že pilotom vás nerobí veľa kritických situácií na simulátore a veľa nalietaných hodín, ale fakt, ako zareagujete na situáciu, ktorú nemožno predvídať.
Podobne tomu je aj pri survivale. Keď mu vás stretne nehoda je len na vás, ako
sa rozhodnete a ktoré zo svojich znalostí budete aplikovať tak, aby vzniknutá nehoda bola odstránená. Ak si vyberiete nesprávne, je to zrejme váš koniec.
Ak to nevzdáte, a skúsite všetko znovu a znovu máte vyhrané.
Nechcem nikomu vnucovať, že ďalej uvedené názory a postupy sú to najlepšie čo kedy uzrelo svetlo sveta. Iste sú lepšie príručky, ale podľa môjho názoru je najlepšou príručkou vlastná skúsenosť. Tu získané informácie vám len môžu pomôcť prežívať neopakovateľné dobrodružstvo, na ktoré môžete radi spomínať. Môžu vám pomôcť v ťažkých situáciách a môžu pomôcť aj iným, vašim priateľom i ľuďom úplne neznámym.
Ide o to, aby ste boli pripravení. Nič viac. Nič menej.
No a teraz trochu múdra.
Pre kritické situácie v oblasti prežitia sú dôležité iné faktory. Ja osobne kladiem dôraz na disciplínu, strach a zodpovednosť.
Disciplína vám pomáha udržať akýsi stereotyp aj situáciách o ktorých si myslíte, že sú nezvládateľné. Vyberte si dobrý denný poriadok a udržiavajte ho. To sa týka napríklad osobnej hygieny, údržby vašej výbavy v prírode a podobne. Proste niečo užitočného, čo vám pomôže neklesať na mysli, až vám bude horšie. Z hľadiska ľudského je to takmer odporné, pretože človek je od prírody tvor lenivý, ale z hľadiska prežitia sú také návyky na nezaplatenie a až naberiete rozsiahlejšie skúsenosti uvidíte prečo.Druhý faktor veľmi dôležitý pre prežitie je strach. Naučte sa rozoznať druh strachu. Dva sú základné. Prvým je strach racionálny a druhým iracionálny.
Racionálny strach je taký, keď vaša myseľ reaguje na skutočné nebezpečenstvo, ktorý vám hrozí. Racionálnym teda vecným spôsobom sa vám ho podarí odstrániť.
Ako príklad možno uviesť jednoduchú situáciu. Ste sami v lese, v noci, tma ako u černocha v uchu. Počujete diviaky. Tá sú nebezpečné. Máte z nich strach a to je správne, pretože je to ohrozenie vášho bezpečia a váš strach pramení z toho, že neviete ako sa zachovať. V tom okamihu si spomeniete, že stačí zavesiť prepotený diel výbavy nízko na strom proti vetru. Ak ste to urobili, môžete spať, pretože sa vám tieto zvieratá jednoducho vyhnú. Ak nie, tak sa bojte, pretože ste to urobili zle. Avšak je správne, že strach máte a je to pre vás poučenie, že päť percent práce navyše znamená päťdesiat percent pokoja a pohodlia naviac. Ja sám som zažil diviaky v noci na vzdialenosť niekoľkých metrov. A vyhli sa.
Iracionálny strach rozoznáte tak, že sa nezakladá na reálnej a súčasnej skutočnosti.
Bojíte sa proste preventívne, niečoho čo práve nehrozí. Napríklad chorôb, ktoré nemáte, vetra, búrky, ktorá sa nekoná a podobne. Takýto strach nazývame fóbií.
Fóbií je mnoho druhov. Keď mu ho necháte rozvinúť, prejde do panickej fóbie.
To nie je len tak obyčajný strach. Vlastné názov pochádza z gréčtiny. Každý z vás iste pozná obežníkoch planéty Mars. Mars bol v mytológie bohom vojny a sprevádza ho Deimos a Phobos - Strach a Hrôza. Ale to o čom tu píšem nie je vyložene hrôza, ale len panická úzkosť. S takýmito stavmi je nutné bojovať a najlepšie je začať u psychológa. Takéto postihnutie pochádza väčšinou z detstva.
Typickým predstaviteľom tejto kategórie je napríklad klaustrofóbie.
Ak ste takto postihnutí, neklesajte na mysli. Tréning prežitia v takýchto situáciách pomáha. Nedá totiž určiť, kto sa ako zachová v kritickej situácii. Domnelý zbabelec môže byť hrdinom a naopak. Kto sa stavia ako borec sa môže zrútiť vo chvíľke.
Ak máte strach, neklesajte na mysli, všetci ľudia sa niečoho bojí.
Zodpovednosť je nemenej dôležitá. A to či ste vedení, alebo vediete.
Je vec vašej zodpovednosti či sa v krízovej situácii rozhodnete proti kolektívu alebo jednotlivcovi tým, že ho opustíte alebo zradíte, ale väčšinou tak robíte problémy sebe aj kolektívu.
Pozri. Príklad bývalého ministra zdravotníctva Strážského. Pri hrebeňovej túre v slovenských horách bola skupina turistov zastihnutá zlým počasím a skupina zanechala jedného členov v horách. Môže sa to zdať ako krutý čin. Ale ak v tejto situácii nebol odborník, ktorý by si v danej situácii poradil, možno sa len ťažko rozhodnúť. Nádejí na záchranu bolo pramálo, ak niekto zostane s postihnutým, zrejme aj zahynie. Tí čo prežili si nesú následky tohto rozhodnutia po zvyšok života.
Informácie ktoré sa budem snažiť poskytnúť vám snáď poskytnú predsa len nejakú možnosť, ako sa vyhnúť takým rozhodnutiam, hoci aj kolektívnym.
Zodpovedné rozhodnutie je nesmierne dôležité - nezabudnite na generálov po bitke.
Ďalším krásnym príkladom bola príručka ľahkého prežitie v horách, ktorú som čítal.
Autor tejto príručky v jednej časti zdôrazňoval, že je nesmierne dôležité pohybovať sa kolmo naprieč lavínovým svahom a to čo najrýchlejšie. Na tom sú zlé hneď tri veci.
Prvá je odporúčanie pohybovať sa na lavínové svahu - to môže urobiť len rúra.
Druhá je ísť kolmo na lavínu a tretia ponáhľať. Rád by som videl niekoho ako sa ponáhľa s dvadsaťpäť kilogramami výbavy na chrbte, zapadajúc pritom po pás do snehu k tomu zľadovateného a povzbudzovať spodnú vrstvu, aby sa už už dala do pohybu.
Podľa mňa je príklad krajnej nezodpovednosti a je mi toho človeka ľúto.
Zodpovedné správanie je o tom, že sa takejto situácii jednoducho vyhnete.
No a na záver niečo pre nedotklivých starcov, ako vravím nervóznym rodičom a vôbec antisurvivalovcom. (Divné slovo čo)
Survival sa často zamieňa za bojovú hru. Pravdou je, že pri survivale sa naučíte rôzne stratégie či únikové techniky, ale so skutočným bojom to má pramálo spoločného.
Niekedy sa tiež hovorí, že takýto tréning, vzbudzuje v mladom človeku agresivitu a na každého, kto si v lese zapáli oheň, aby sa ohrial alebo pripravil teplú stravu sa hľadí ako na čudáka odtrhnutého od spoločnosti.
Že by survivalové aktivity v niekom vzbudzovali agresivitu, toho sa nebojím. Agresivita je produkt počítačových hier a akčných filmov. Každý kto niekedy strávil nejaký čas v lese na ostro (to nie je opiť sa do nemoty a prospech jednej noc na lúke pri ceste do najbližšej akože reštaurácie a nemusieť si čistiť zuby a umývať sa) vie, ako taká aktivita čistí hlavu od nezmyselnosť dnešnej civilizácie.
Ten kto si v lese zapáli oheň, pretože sa chce zohriať nie je zločinec. Zločinec je ten kto nezodpovedne založí oheň tak, že zapáli celý les.
Avšak situácia mi dnes niekedy pripadá tak, že ten kto si v lese oheň zapáli pre svoju potrebu, spôsobil katastrofu celonárodného významu, vyhubil faunu a flóru na ploche najmenej jedného hektára a dopustil sa trestného činu všeobecného ohrozenia.
Osobne to nazývam verejné klamstvo a súkromná pravda. Často sa v našej krajine hovorí o tom ako treba bojovať proti drogám, násiliu, alkoholizmu a ďalším nešvárom spoločnosti, ale nezdá sa že by sa proti tomu robilo nejako veľa. Nečinnosť neodstráni drogy či alkohol, a represie neodstránia násilie alebo ďalšiu kriminálnu činnosť. Alebo inak, ten najlepšie zákony neprinútia nikoho správať sa podľa nich.
Naopak podľa môjho názoru survival, nech je v akejkoľvek forme mení charakter človeka tak, že sa stáva čestným a zodpovedným, ale aj nezávislým a samostatným.